Jeseň je sen. Ponúka nám nádherné momenty a výjavy počnúc famóznymi rannými východmi slnka až po šuchotavé listy hýriace všetkými odtieňmi teplých farieb. Ako radi sa po nich prechádzame a prehrabávame ich nohami, aké krásne je ocitnúť sa vo farebnom snežení rozfúkaných listov pomaly dopadajúcich k zemi. Práve na jeseň nás stromy učia, že je v poriadku, ak sa vzdáme starých vecí. Nechajme všetky chmúry a starosti spadnúť spolu s listami a tešme sa z prítomnosti, z premeny našej životodarnej prírody. Sobotná prechádzka nás len utvrdila v tom, aká je jeseň čarovná. Vnorili sme sa do hustej hmly bielej ani rozliate mlieko a vdychujúc omamné vône húb a ihličia, kráčajúc po mäkkosti orosených machov okolo červene šípok a hlohu sme sa cítili ako v rozprávke. Melancholickej a dychberúcej rozprávke.
Prechádzali sme popri „Kožuchovom járku“ k „chtelnickému bačovi“, na Kresanú skalu a ďalej ku kameňolomu, odkiaľ sme kráčali cez Boričky späť do dediny. Úctyhodných 12,53 km a červené vymrznuté líčka hovorili za všetko. Výborný výlet, ktorý si niekedy zopakujeme.